Choď na obsah Choď na menu

Kráľ slonov

21. 5. 2013

 

 

Kráľ slonov

 

 

 

 

 

Každý deň sa mu zdá, že slnko zasvieti ešte krajšie, ako včera. Poobzerá sa po okolí a vôňa života mu dá novú nádej na lepšiu budúcnosť. Počúva potok, ako nádherné žblnká, vdychuje vôňu lesa, pozerá do diaľky, kde vidí svojich rovesníkov a kráča im naproti. Zrazu necíti žiadnu bolesť. Pomaly zapadá aj slnko a on ani na chvíľu nezapochybuje, že aj ďalší deň ho čaká takáto krása.

Sladko zaspí.

Spí.

Po niekoľkých hodinách otvorí oči. Už nevidí slnko, nepočuje žiaden potok a necíti žiadnu nádej. Všetci ním opovrhujú. Kráča sám na okraji tohto sveta a jeho srdce sa láme na milión kúskov. Už sa ani nesnaží vnímať okolie, lebo cíti, že je to zbytočné. Aj osud od neho odvracia tvár a on si uvedomuje, že jeho kráľovstvo umiera spolu s ním. Hľadá si miesto, kde by mohol posledný krát zavrieť oči. Nohy mu podlamuje žiaľ a neskôr aj beznádej, ktorú pociťuje stále viac a viac.

Znova zatvára oči.

Umiera.

Umiera kráľ, kráľ slonov.

 

19.jpg

 

01.jpg

 

03.jpg