Choď na obsah Choď na menu
 


Svet patrí pseudoumelcom

18. 3. 2013

 

 

Pred pár dňami ma môj projektový kolega upozornil na podobnosť dvoch piesní a videoklipov.
Nazvať tento vzájomný vzťah týchto dvoch diel podobnosťou, však nevystihuje podstatu popudu na základe ktoréhovzniká tentočlánok. Nazývam preto vec pravým menom – PLAGIÁT.

Ako umelec si bytostne vážim duševné vlastníctvo každého človeka, ktorý dal do svojej práce kus seba. Ako jednu z najzavrhnutia hodnejších foriem krádeže preto považujem plagiátorstvo.
Zámerne neuvádzam konkrétny prípad nakoľko nemám v úmysle rozširovaťdo éteru mená pseudoumelcov a pseudointlekutálov stojacich za ich chrbtami a masírujúcichich ego s jednoznačným zámerom zarobiťna ich nevedomosti.
Je teda na mieste otázka či je umením niečo, čo má za úlohu priniesť zisk. Nemalo by byť skutočné umenie oprostené od tejto snahy produkovať zisk?
Ďalšou rovnako dôležitou otázkou je, čo umožňuje masovú produkciu týchto produktov prezentovaných pod pozlátkom názvu umenie?

Sme to my,ľudia,ktorým je predostieraný tento ľahko stráviteľný duševný pokrm bez hodnoty. Sme to my, kto bez akejkoľvek kritiky, či náznaku vlastného názoru prijíma masovú produkciu.
A tak, keď sa opäť zadívame bezduchým pohľadom na obrazovky, zamyslime sa nad tým aké hodnoty nám prináša masová produkcia postavičiek bábkového divadla hviezd s krátkou životnosťou, ktorých nitky držia ľudia, ktorí vedia dobre počítať, ale nepoznajú umenie. Umenie si vyžaduje celého človeka a nedá sa robiť, keď si chrbticu pred odchodom z domu odložíte do skrine.

 

orthphotography